Schneeberg, najvýchodnejšia alpská dvojtisícovka, je vzdialený od Bratislavy len 150 km. Ideálny na jednodňové dobrodružstvo v ktoromkoľvek období. Je najvyšším pohorím dolného Rakúska a má dvojitý vrchol – Klosterwappen (2.076 m) a Kaiserstein (2.061 m). Od susedného pohoria Raxalpen ho oddeľuje údolie Höllental vymodelované riekou Schwarza. Z vrcholu je za pekného počasia nádherný kruhový výhľad do nekonečných diaľok.

Schneeberg v lete pre náročných turistov, ale aj rodiny s malými deťmi

Na Schneeberg chodím niekoľkokrát do roka, najmä v lete. Ponúka všetko. Od behania úbočiami až po jednoduché skalné lezenie v exponovaných terénoch. Je to však naozajstná veľká hora a nehodno ju nikdy podceniť. Správna výbava, dobré počasie a veselý parťák sú dobrým základom pre šťastný návrat. Občas na vrchole strávim aj noc, počas letnej sezóny máte na výber z troch horských chát priamo na náhornej planine – Fischerhütte (pár metrov pod vrcholom Kaiserstein – počas zimnej sezóny poskytuje malú miestnosť na odpočinok), Damböckhaus uprostred náhornej planiny a Berghaus Hochschneeberg na vrcholovej stanici horskej zubačky Schneeberg Bahn, ktorá vás v letnej sezóne pohodlne vyvezie z mestečka Puchberg am Schneeberg takmer na vrchol (ideálne na prechádzku pre rodiny s malými deťmi). Všetky horské chaty v okolí so základnými informáciami nájdete na webe Wiener Alpen.

Schneeberg Weichtalklamm — Náhorná planina Schneeberg s nádherným výhľadom v lete (pohľad na juhovýchod z horskej chaty Fischerhütte).

Na Schneebergu môžete absolvovať množstvo jednoduchých aj náročných túr. Pre zdatných turistov odporúčam najmä výstup roklinou Weichtalklamm, ktorá začína pri zrenovovanej chate Weichtalhaus na juhozápadnom úpätí pohoria vo výške 564 m. Na trase prekonáte nádhernú roklinu, miestami po rebríkoch (ak chcete mať pekné fotografie, vyrazte hore okolo poludnia). Na vrchol Klosterwappen (2.076 m) treba však rátať s uctyhodným prevýšením 1.650 m+. Po ceste je možné nabrať nové sily na chate Kienthalerhütte (1.380 m) alebo si vyliezť krátku ferratku (náročnosť A-C) na bralo nad chatou – Turmstein 1.416 m.

Schneeberg v zime pre skialpinistov – klasická trasa

Možností je neúrekom. Na zoznámenie s horou sme si pre začiatok vybrali jednoduchú trasu priekopou Wurzengraben v západnej časti masívu – klasifikácia túry na portáli Outdooractive. V peknom počasí lahôdka so zaujímavým prevýšením 1.250 m+ (len cesta hore, na spiatočnej ceste je potrebné vystúpať pár menších kopčekov, takže celkové prevýšenie túry sa blíži 1.400 m+). GPX súbor si môžeš stiahnuť v užitočných linkách na konci článku.

Je ráno 6:30 a sedím spolu s Mirom a Rudom v aute. Smer Losenheim, parkovisko pod zjazdovkou. Cesta nám trvá presne 1 hodinu a 35 minút. Je nedeľa a premávka na diaľniciach minimálna. Lepíme pásy a okolo nás sa dvíha celkom výrazný vietor. Na úvod sa teda dohodneme, že v prípade zlých podmienok (ľad, búrlivý vietor) to včas otočíme. O 8:40 už vyrážame hore, Rudo nasadzuje pekelné tempo… Zjazdovka tras sa!

Cesta na vrchol Kaiserstein (2.061 m)

Začiatok túry je tak trocha nudný, pretože musíte vyšlapať zjazdovku až k chate Edelweißhütte vo výške 1.235 m (od štartu 1,7 km/335 m+). Od chaty vedie strmo smerom hore trasa Fadensteig (tradičná letná trasa), ktorá je v zimných podmienkach náročná, často pokrytá ľadom a dá sa absolvovať len s lyžami na chrbte a mačkami na nohách. My pokračujeme ďalej smerom na západ okolo opustenej a nefunkčnej Sparbacherhütte v línii lesnej cesty s miernym stúpaním. Po približne 800 m musíme krátky úsek zlyžovať na pásoch (700 m/90 m-). Niekoľko lyžiarov pásy balí do batoha pre pohodlnejší zjazd, časovo však veľa nezískajú, keďže ich o chvíľu musia opäť nalepiť.

Schneeberg Uphill — Výšľap lesnou cestou nad chatou Sparbacherhütte.

Pokračujeme ďalej miernym stúpaním cez les až k ďalšej chate Heinrich Krempel Hütte vo výške 1.560 m (od štartu 6,5 km/750 m+). Nad chatou už začíname vychádzať do pásma kosodreviny a kopec začína byť o niečo strmší.

Schneeberg Wurzengraben — V tomto mieste končí pásmo kosodreviny. Vyššie vpravo sa do masívu zarezáva priekopa Wurzengraben. Nad nami skalný výčnelok Schauerstein.

Pod skalnatými obrysmi Schauerstein (1.870 m), ktorá mi pripomína talianske Dolomity, vstupujeme úzkym ľadovým miestom do priekopy Wurzengraben (od štartu 7,5 km/920 m+). Lyže tu treba preniesť na chrbte, snehu je veľmi málo a ľad tvrdý. Musíme postupovať opatrne, niekoľkometrový pád na ľade by bol nepríjemný.

Priekopa je relatívne málo vysnežená a je vyfúkaná na tvrdú snehovú dosku. Na ďalšom strmšom úseku preto nasadzujem haršajzne a pomaly míňam skupinu, ktorá šlape hore len na pásoch. Po chvíli to niektorí otáčajú smerom dole. Miro s Rudom však už medzitým pretraverzovali na pásoch doľava na ledva badateľný hrebeň nad Schauerstein a bezpečne na menej strmom teréne vystúpali až k Fischerhütte. Ja pokračujem po ľadovej ploche rovno hore.

Vietor začína mimoriadne silnieť, avšak otáčať na tomto úseku je už nevykonateľná procedúra. Do útulne sa ľudia plazia s vypätím všetkých síl po kolenách, dovnútra ich za kapucne ťahajú šťastlivci, ktorí sú už v závetrí predsiene. Vonku začína veterné peklo…

Schneeberg pod vrcholom — Výhľad z miesta, kde priekopa plynule prechádza do záverečného zľadovateného stúpania na náhornú planinu.

7,5 km zjazd vo víchrici

Schneeberg zjazd — Zjazd z vrcholu vôbec nie je jednoduchý. Lyžiari bojujú s vetrom všetkými silami. Na obzore vrchol Klosterwappen s jasne viditeľným búrlivým západným vetrom.

Po chvíľke oddychu začíname chápať, že vietor stále naberá na sile a ak nechceme zostať uväznení v prítmí útulne do ďalšieho dňa, musíme čo najrýchlejšie zlyžovať dole. Teória je jednoduchá. Ako sa však ukázalo, nebolo to vôbec jednoduché. Počúvame skvelú radu skúseného horského vlka a lyže obúvame vo vnútri útulne. Vyskakovanie do vetra pripomína štart pretekárov z boxu Super-G s jedným rozdielom – po pár metroch stojíme na strmom svahu v hlbokom predklone a snažíme sa paličkami zo všetkých síl rozbehnúť lyže do doliny. Vôbec to však nepomáha. Vietor fičí v neuveriteľnej sile, ľadové kryštáliky vrážajú do tváre ako ostré malé projektily. Bojujeme s vetrom asi 10 minút a pomaly sa nám darí vyhrávať. Dlhší pobyt v tomto pekle by skončil nepeknými omrzlinami na tvári. Sledujem ako po ceste horský vodca posiela niektoré skupinky ľudí smerom dole. Ešte prekonať pár skalnatých nevysnežených prahov, vyskúšať hrany na ľadových plochách a za pár minút už fičíme po lesnej ceste naspäť k vrcholu lanovky pri Edelweißhütte. Po ceste ešte musíme peši prekonať krátky výšvih nad Sparbacherhütte a nakoniec zlyžovať zjazdovku až k parkovisku v Losenheim. Lyže vyzúvame priamo pri aute a tešíme sa na cestu domov.