Každý rok už tradične počas leta hľadám pre deti zaujímavý kopec, na ktorom by zažili niečo nové. Tento rok sa v mojom pláne ocitlo okolie Chamonix hneď niekoľkokrát. Najprv som sa v júni vybral na filmársky kurz so Sebastienom Montaz Rossetom, neskôr v auguste na veľký ultrabežecký sviatok Ultra Trail du Mont Blanc (UTMB), kde som robil podporu Martinovi Urbaníkovi na jeho ceste za finisherskou vestou tohto prestížneho preteku.
V lete sme s rodinou absolvovali už tradičnú stanovačku, bicyklovačku aj surfovačku pri mori a odtiaľ šup cez polku kontinentu do talianskych a francúzskych Álp. Base Camp UTMB sme vytvorili v nádhernom tradičnom kamennom dome blízko Courmayeur, v La Salle, na talianskej strane masívu Mont Blanc. Za domom nás privítal veľký vodopád a divoká horská riečka, ktorá sa s hrmotom valila rovno popod našu obývačku.
Ak ste ešte nevideli Mont Blanc z talianskej strany, tak neváhajte. Zamilujete sa doň na prvý pohľad. Obrovský kamenný kopec, ktorý vyvoláva rešpekt. Na prvý pohľad nedostupný a majestátny. Talianska strana masívu Mont Blanc možno nie je až tak turisticky atraktívna ako slávne francúzske Chamonix, napriek tomu poskytuje nádherné príležitosti na aktívny oddych aj dobrodružstvo v horách.
Petit Mt Blanc
Pri plánovaní pobytu v Courmayeur som zvažoval veľa zaujímavých trás, zvládnuteľných aj pre naše dospievajúce deti. Od jednoduchých ľadovcových túr a kopcov v okolí Punta Helbronner (o tých napíšem inokedy) až po dlhé treky nádhernými údoliami Val Veny a Val Ferret. Nakoniec padla voľba na jeden z najkrajších, aj keď na kondíciu náročných kopcov, Petit Mt Blanc s výškou 3.424 m. Kombinácia treku, ľahkého lezenia v skalách a ľadovca, a zároveň jedného z najkrajších výhľadov na Mont Blanc, prevýšila všetky ostatné oddychové prechádzky po okolí.
Definitívne rozhodnutie padlo až večer, tesne pred termínom výstupu, kedy mi 5 minút pred záverečnou v malom horskom obchodíku požičal vyslúžilý horský vodca troje mačiek a tri solídne cepíny. Chvíľu sa ma ešte snažil vystrašiť “nezvládnuteľnou náročnosťou” nášho plánu, ale nakoniec som jeho vodcovskej ponuke definitívne odolal a s odhodlaním sme sa spoločne s rodinou vydali na nákup potravinového zabezpečenia na celý nasledujúci deň. Po našich skúsenostiach z minuloročného celodenného výstupu na La Varella (3.050 m) v Dolomitoch sme to zhodnotili ako najdôležitejšiu časť výpravy.
Ako sa dostať k nástupu na túru
Veľmi jednoducho. Autom až do výšky 1.720 m na koniec horskej asfaltovej cesty v údolí Val Veny (asi 500 m nad chatou Chalet del Miage). Z centra Courmayeur to stihnete za necelých 20 min (9 km).
Parametre normálky Petit Mt Blanc
Na vrchol Petit Mt Blanc vedie niekoľko ciest od najľahšej po južnom hrebeni (normálka, F) až po Bonattiho chuťovku v severo-východnom žľabe (AD+), ktorá sa dá v zime lyžovať alebo lezenie v ľade vo východo-severo-východnom 75° žľabe (D).
My sme si samozrejme zvolili trasu najjednoduchšiu, ale zato s patričným prevýšením 1.700 výškových metrov:
Náročnosť: F
Povinná výbava: mačky, cepíny, helma, skúsenosti na ľadovci, zdravý úsudok!
Možnosť bivaku: Rainetto bivak (3.047 m), 9 postelí
Stúpanie: 1.720 m
Časová náročnosť: celodenná túra (4 – 5 hod k bivaku, 1 – 2 hod na vrchol, zostup 3 – 4 hod)
Vhodné obdobie: VII – IX
Deň D – Na vrchol!
Ráno sa nám podarilo poriadne natiahnuť, a tak sme boli hneď na začiatku v peknom časovom sklze – takmer hodinu a pol oproti pôvodnému plánu. Po polhodinke mierneho stúpania (2,5 km) po asfaltovej ceste sa nám pod chatou Cabane du Combal (1.970 m) naskytol nádherný výhľad na náš cieľ. Prepánajána! Tam hore dnes ideme???
Chodník nad chatou kopíruje morénu obrovského ľadovca del Miage a pokračuje doľava na prvé vyvýšené skalné terasy s nádherným výhľadom na údolie Val Veny. V týchto miestach sme v rannom slnku nespočetne veľakrát zastavili, aby sme si mohli tú krásu odfotiť. A to sme nevedeli, aké výhľady nás v ten deň ešte len čakajú…
Traverzom pod Mt Suc (2.738 m) sme sa dostali do širokého žľabu, ktorým sme sa striedavo cez kamenné a snehové polia vyštverali až do nenápadného sedielka nad Aiguille de Combal (2.839 m). Hodinky ukazovali okolo poludnia a pred nami bolo už len 150 výškových metrov ľahkého skalného lezenia k bivaku Rainetto vo výške 3.047 m.
Táto časť cesty nám kvôli pribúdajúcej nadmorskej výške aj relatívnej obtiažnosti trvala skoro hodinu. Pri bivaku Rainetto sme napokon zastali okolo jednej hodiny popoludní. Počasie bolo nádherné. A konečne sa nám otvoril výhľad na veľký Mont Blanc. Úchvatné divadlo.
Vrchol Petit Mt Blanc sa z tejto výšky zdal úplne blízko. Veď len vybehnúť po ľadovci a sme tam. V tejto nadmorskej výške a v tomto teple je však zostávajúcich 400 výškových metrov celkom pekná záťaž. Keď sme si spočítali čas potrebný na výstup aj návrat, bolo nám v tej chvíli jasné, že dnes to bude len krátka prechádzka po ľadovci, krátky kurz chodenia na mačkách a brzdenia pádu cepínom, a potom rýchlo dole. Kvôli bezpečnosti sme chceli byť s deťmi po zotmení už pod zradnými skalnými terasami nad údolím Val Veny.
Takže rýchlo do práce, obuť mačky a vyrážame na ľadovec. Ak ste si náhodou doma zabudli slnečné okuliare a opaľovací krém s faktorom 30+, na takúto prechádzku ani nepomýšľajte.
Výstup po ľadovci bol pre nás všetkých zaslúženou čerešničkou na torte. Bolo úplne všetko! Výhľady, smäd, horúčava, guľovačka, nemotorné pády, fotenie pre FUSAKLE.SK aj chvíľky meditácie. Jednoducho nádherný deň v tej najlepšej spoločnosti.
Vždy si v takej chvíli spomeniem na obdobie spred pár rokov, keď som nevedel vyjsť kvôli bolestiam ani na Térynku. Človek je zvláštny tvor. Tak trochu ako žaba. Varí sa dlho a pomaly, a ani si nevšimne, že je koniec. Som rád, že som z varného hrnca vyskočil včas.
Klubuk dolu…tieto vase rodinne vyletiky su super inspirativne 🙂
Vilo, paráda, obsah aj forma
Pochvala od Teba je ako diplom z Harvardu majstre. Dakujem.
Ja uz ta poznam len ako celko zdatneho a odvazneho horala a tak dufam, ze uz nim navzdy zostanes a do zabacieho hrnca sa uz nikdy nevratis 🙂 A tesim sa na dalsie spoocne zazitky, kludne aj opat v la Salle 🙂
Diky Marian. Ved o dalsich planoch vies. Tak uvidime 😉 Dufam, ze sa na kopcoch este casto stretneme. Najblizsie teda v pondelok 🙂
Pekny opis a uzasne fotky!
A k tej zabe – ked sme boli pred dvoma? troma? rokmi na Popradskom a Symbolickom a som ta videl prvy krat v procese premeny jak funis do kopca s tym tepomerom, palickami, odholanim – a tou nadvahou:), tak som si vravel, ze kiez by ti to co najdlhsie vydrzalo. Ta ale ze to dotiahnes za dva tri roky pod Mont Blanc – tomu by som neveril… Som zvedavy, co tu budes pisat o dva tri roky 🙂
Good job – carry on!
Ondreeeeej! Dik za povzbudive slova. Ja som sam zvedavy, kam nas nohy zavedu. Ako hovorim na inom mieste: Zaciatok je tazky. Ale potom to stoji za to! A to si uz zobrat nedam 😉