Presne pred šiestimi rokmi 4. júla 2010 vypadol z východnej steny Satana môj dobrý priateľ Marián.
V mojej pamäti vyzerá dnes presne tak ako som ho v tom čase poznal. Starostlivý otec s veselými vráskami okolo očí, ktorý okrem svojej rodiny nadovšetko miloval hory. V tej dobe som bol plne zaneprázdnený svojou kariérou a kvôli zdravotnému stavu som už nedokázal zrealizovať ani jednoduchú túru vo Vysokých Tatrách, o výstupe na hociktorý vrchol ani nehovoriac.
O Satane som pred júlom 2010 nikdy nepočul. Vynoril sa v Tatrách odrazu a zapísal sa do mojej pamäte veľmi bolestne. Vtedy som si povedal, že raz si ho pozriem zblízka. Netušil som kedy ani ako, ale cítil som, že sa tam raz musím ísť pozrieť…
Medzičasom sa aj za tých pár krátkych rokov veľa zmenilo. Mám za sebou už rôzne vrcholy v Alpách či vo Vysokých Tatrách, na lyžiach, peši aj behom. Veci, ktoré som pred šiestimi rokmi považoval za nedosiahnuteľné, a za ktoré som úprimne obdivoval Mariána, sa pre mňa postupne stali soľou života. V horách trávim čoraz viac času. Učia ma pokore a prinášajú mi jednoduchú radosť, o ktorú sa môžem deliť s najbližšími. A v duchu sa o ňu delím aj s Mariánom.
Práve pre toto všetko veľmi ďakujem za príležitosť vystúpiť na Satana a dotknúť sa neba. V spoločnosti najlepších priateľov, bez ohľadu na to, ako dlho sa poznáme. Ďakujem.
Vždy, keď sa niečo končí, zároveň niečo nové začína. To je kolobeh života.
5. júla 2016, Satan
Krasne napisane, cest Majovej pamiatke…
Ďakujem Ivana.
Fajne fotky. Z toho, co je na zaberoch mi to pride ako velmi schodny teren, bez lana. Neviem ale, nechcem mudrovat 🙂 ake to teda je? je lano fakt nutne?
Ahoj Ivan, ďakujem za komentár. Ak ide hore horský vodca s klientom a nepozná jeho schopnosti, je preňho povinnosťou kvôli bezpečnosti klienta naviazať na lano. Terén je naozaj schodný, avšak to, že nie je značený ako turistický chodník, má svoje opodstatnenie. Na túto túru treba mať skúsenosti a treba terén dobre poznať. Sú tam miesta, kde si treba dávať veľký pozor. O zhoršených podmienkach ako hmla alebo dážď ani nehovoriac.
Krásne napísané aj úžasne nafotené!
Ďakujem Ondrej. A ďakujem aj za pomoc pri plánovaní.
Česť Mariánovej pamiatke, česť aj Vám, že ste našli silu na Satana vyliezť. Hory nám dávajú silu prežiť, keď sme “dole” / down. Či sme po nich liezli ako deti, či ako dospelí. Kvôli starým kolenám dáme niektorí už len Kačín, ale aj čítanie o priateľoch čo “dali” horu je povzbudzujúce. RIP Marián, ešte raz, ivan
Ďakujem za povzbudzujúce slová Ivan. Nebolo to ľahké, ale pomohlo nám to možno začať pozerať na dôležité veci inými očami a pripomenúť si, kto sme a prečo tu sme. Viem, že som tam nebol poslednýkrát.