“Behal som viac menej vždy, až na 10 ročnú pauzu po vysokej škole, kedy začala práca. V roku 2012 som sa rozhodol začať odznova a prihlásil som sa na maratón. Po maratóne ma lákalo niečo viac, a tak som už o rok skúsil 60 km a nakoniec v jeseni aj svoju prvú stovku. Nepatril som nikdy k tým rýchlym, ale veľmi ma tento štýl behu tešil a napĺňal. V roku 2015 som sa odhodlal vyskúšať, čo je za hranicou stovky a STEFANIK TRAIL bola perfektná príležitosť. A naozaj, ako Martin sľuboval, prežil som si svoj vlastný príbeh spolu so švagrom, ktorý mi robil pacera od Baby. O rok na to znovu, zasa so švagrom ktorý sa rozhodol zabehnúť to celé. Tentokrát úplne iný príbeh, keď aj navzdory ťažkostiam a komplikáciám sme napokon, pomaly ale predsa, došli do cieľa.

Je jedno či bežíš 100 metrov alebo 100 kilometrov, rýchlo alebo pomaly, hlavné je, aby mal človek radosť z toho, čo robí. Tento rok som dlhé behy obmedzil, aj kvôli môjmu 5-ročnému synovi, ktorý práve začal s triatlonom. Tak mu robím tréningového a pretekového partnera.

Za tých pár rokov čo behám som stretol mnoho ľudí, ktorí okrem behania pomáhajú ako organizatori alebo dobrovoľníci na ultrabehoch. Byť na druhej strane, kde nie je podstatné prísť do cieľa, ale urobiť všetko pre to, aby bežci mali všetko čo potrebujú, je pre mňa ďalšou výzvou. Teším sa na to rovnako, ako keď som sa pripravoval na beh samotný.”

Všetky príbehy dobrovoľníkov Humans of STEFANIK TRAIL
Humans of STEFANIK TRAIL na Facebooku