Maja

Tento rok som bola na STEFANIK TRAIL po prvýkrát. Ozvala som sa organizátorom emailom a dohodli sme sa, že mojou úlohou bude fotiť bežcov, ako sa v noci a za úsvitu štverajú hore na Taricové skaly. Strávila som tam pekných pár chladných hodín v tme a vetre, strategicky skrytá tak, aby ma bežci bojujúci s kopcom a vlastnými silami nezbadali. Napriek tomu ma niektorí objavili a okamžite ma zaradili medzi tajné kontroly s otázkou, kde si majú pípnuť čip (smiech).

Stálo to za to. Najmä ráno bolo ako z rozprávky. Aj keď pre bežcov to asi až taká rozprávka nebola. Pravdepodobne sa museli cítiť podobne ako ja, keď som cez toto miesto prechádzala s 20 kg batohom počas prechodu Cesty hrdinov SNP – prvýkrát s kamoškou, druhýkrát pracovne v tíme s Matúšom Lašanom a Palim Lašticom. Robili sme spoločne na dokumente o prechode tejto cesty, dlhej 760 km, z Duklianskeho priesmyku až do Devína. Vtedy som veru krásu Taricových skál až tak nevnímala a moje reakcie sa veľmi podobali na reakcie bežcov – TO SNÁĎ NIE TOTO alebo TO SI SNÁĎ ROBÍTE SRANDU… Človek to musí zažiť, aby vedel naplno oceniť jedinečné miesto a jedinečný moment.“

Všetky príbehy dobrovoľníkov Humans of STEFANIK TRAIL
Humans of STEFANIK TRAIL na Facebooku

Zdieľajte ak sa Vám páčilo:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *